Krásna ruža, ktorá sa pýši prívlastkom kráľovná kvetín, je odpradávna považovaná za symbol lásky, krásy a vášne.
Ako nasvedčujú nálezy skamenelín, kráľovná kvetov sa prvýkrát objavila na Zemi pred viac ako 35 miliónmi rokov. Nijako teda neprekvapuje, že dôkazy o jej výskyte nájdeme v rozličných mýtoch a legendách z celej našej planéty.
Kolískou pestovania ruží je Blízky východ – Babylon, Perzia a Sýria. Odtiaľ sa ruže rozšírili do všetkých ďalších starovekých kultivačných centier, ku ktorým patrili okrem iných India, Grécko a Rím. Nahliadnime spoločne do najkrajších mýtov a legiend o ružiach z týchto častí sveta a aspoň na krátko sa pri nich zastavme.
Keďže Blízky východ je na počiatku pestovania ruží, začnime práve tu.
Dávna perzská legenda o slávikovi a ruži vysvetľuje, ako sa dostali do Perzie červené ruže. Vykresľuje nám osudy malého slávika, ktorý nevedel spievať. Jedného dňa si všimol nádhernú bielu ružu a očarený jej krásou sa okamžite zaľúbil do tohto kvetu. Jeho láska bola taká silná, že ho prinútila prvýkrát zaspievať. Odvtedy ruža kvitla len vtedy, keď počula jeho spev. Slávik a ruža boli tak zaľúbení, že jedného dňa objal bielu ružu tak pevne, až mu srdce prebodol tŕň. Jeho krv sfarbila biele lupienky ruží na červeno a tak vznikla červená ruža ako symbol vášne a oddanosti.
V starovekej indickej tradícii zohráva ruža ústrednú úlohu pri stvorení sveta a ľudstva. Starodávna indická literatúra rozpráva príbeh, podľa ktorého sa boh Višna, ochranca sveta a boh Brahma, stvoriteľ sveta, dohadovali, ktorý z kvetov je najkrajší. Višna uprednostňoval ružu, kým Brahma, ktorý nikdy predtým nevidel ružu, za najkrajší považoval lotos. Keď však Višna ukázal ružu Brahmovi, ten očarený novým kvetinovým objavom, vykúzlil krík zo 108 veľkých a 1008 malých ruží. Neskoršie Višna stvoril svoju nevestu, bohyňu Lakshmi,z ružových lístkov odobratých z tohto kríka. Odvtedy ruže predstavujú silné spojenie medzi Lakshmi a Višnuom. Ruža sa tak stala symbolom dokonalej krásy.
Podľa gréckej mytológie sa ruža spája s Afroditou, bohyňou lásky a krásy. Biele ruže sa vraj vynorili z morskej peny, ktorá Afroditu obklopovala, keď povstala z mora. Túto tematiku zvečnil maliar Sandro Boticelli na svojom slávnom obraze Zrodenie Venuše. Iná legenda rozpráva príbeh o Afrodite a jej milencovi Adonisovi, ktorý bol ťažko zranený diviakom na poľovačke. Afroditine slzy a Adonisove kvapky krvi sa zmiešali a padali na zem, z ktorej vyrástli červené ruže.
Starovekí Rimania rozprávali príbeh o Flore, bohyni jari a kvetov, ktorá jedného dňa našla už neživé telo svojej najkrajšej a najobľúbenejšej víly. Vo svojom žiali prosila všetkých bohov, aby prišli pomôcť zmeniť vílu na najkrajšiu kvetinu, ktorá by bola uznaná za kráľovnú kvetov. A tak Apollo, boh umenia, jej dal dych života, Bakchus ju kúpal v nektári, ďalší jej dali vôňu a ovocie. Samotná Flora prispela diadémom lístkov, a tak sa zrodila ruža. Aj starovekí Gréci mali variáciu tohto príbehu. Veľmi pekný je nasledovný: Zephyr, grécky boh západného vetra, ktorý bol považovaný za najmiernejší vietor, tak ľúbil Chloris , že sa zmenil na ružu, lebo bohyňa nemala záujem o nikoho, len o kvety. Keď Chloris uvidela ružu, pobozkala ju a splnila tak Zephyrovo želanie.
A pretože sa zaoberáme kozmetikou z bulharských ruží, na záver nášho stručného náčrtu legiend a mýtov o ružiach, ako čerešničku na torte si dovoľujeme vyzdvihnúť krásnu bulharskú legendu o tom, ako sa tento nádherný kvet dostal do Bulharska.
Podľa tejto legendy mal istý kupec v sýrskom meste Damask v záhrade neuveriteľne krásny krík. Kupcova dcéra, očarená nádherou kvitnúceho kríka prichádzala zobúdzať jeho púčiky bozkom a rozprávať mu o svojich dievčenských snoch. Raz prišiel deň, keď s karavánou jej otca prišiel domov aj mladý obchodník a ona si spomenula, že je to muž z jej snov. Pretože s mladým mužom nemohla odísť, bola smutná. Na pamiatku však darovala mladému mužovi konárik s púčikom ruže, ktorá má každoročne na jar rozkvitnúť a pripomenúť ich dvoch. Mladý muž prijal ružovú vetvičku a odišiel do svojej krajiny, kde ju zasadil v meste Kazalank. Ružičke sa v novom domove darilo. Každoročne kvitla a rozšírila sa po celom údolí, ktoré bolo preto nazvané Údolím ruží.